Ak má rovnica ax² + bx + c = 0 korene x₁ a x₂, potom
ax² + bx + c = a · (x − x₁) · (x − x₂)
Výrazy (x − x₁) a (x − x₂) sa volajú koreňové činitele. Číslo a pred zátvorkami nesmieš vynechať.
Prečo to platí? Súčin a(x − x₁)(x − x₂) je nulový práve pre x = x₁ a x = x₂ a pri x² má číslo a. Trojčlen s rovnakými koreňmi a rovnakým a je ten istý trojčlen.
Riešené príklady
Riešený príklad 1
Rozlož x² + x − 12.
Korene rovnice x² + x − 12 = 0: D = 1 + 48 = 49, x = (−1 ± 7) / 2, teda x₁ = 3, x₂ = −4.
a = 1, preto x² + x − 12 = (x − 3)(x + 4).
Pozor na znamienko: koreň −4 dáva činiteľ x − (−4) = x + 4.
x² − 6x + 9 má jediný koreň 3 (D = 0), preto x² − 6x + 9 = (x − 3)(x − 3) = (x − 3)².
Keď sa trojčlen rozložiť nedá
Ak je D < 0, rovnica nemá reálne korene a trojčlen sa na súčin lineárnych činiteľov s reálnymi číslami rozložiť nedá. Napríklad x² + x + 1 (D = 1 − 4 = −3).
Zostavenie rovnice z koreňov
Pravidlo funguje aj opačne: ak poznáš korene, rovnicu zostavíš roznásobením.