Kvantifikátory — každý, existuje, aspoň, najviac

Na billboarde svieti: „Všetci naši zákazníci sú spokojní.“ Znie to skvele. Lenže stačí nájsť jedného nespokojného zákazníka a reklama klame. Jeden jediný človek ju vyvráti.

V obchode visí ďalší plagát: „Zľava 20 % pri kúpe aspoň troch kusov. Najviac dve balenia na osobu.“ Kúpiš tri kusy — zľavu máš. Kúpiš dva — nemáš. A tretie balenie ti pokladníčka nepredá.

Slová všetci, aspoň tri, najviac dve hovoria, pre koľko prípadov veta platí. V matematike sa im hovorí kvantifikátory (z latinského quantum — koľko). Ukážeme si, ako ich čítať, ako ich zapísať symbolmi a ako rozhodnúť, či veta s nimi platí.


Obsah


Množina, o ktorej hovoríme

Výrok s kvantifikátorom vždy hovorí o nejakej skupine — množine. Môže to byť tvoja trieda, zákazníci obchodu alebo množina čísel. Bez nej nevieme, čo počítame.

„Každý má mobil.“ Každý v triede? V škole? Na svete? Pravdivosť sa mení podľa toho, o kom hovoríme.

V príkladoch budeme najčastejšie používať túto množinu:

M = {4, 9, 12, 15, 20}

Má päť prvkov. Je malá, takže každé tvrdenie o nej vieš overiť ručne, číslo po čísle.


Každý — všeobecný kvantifikátor

„Každé číslo z množiny M …“ znamená všetky čísla bez výnimky. Zapisujeme ho symbolom ∀ — obrátené A z nemeckého alle, „všetky“. Čítame „pre každé“ alebo „pre všetky“.

  • „Každé číslo z množiny M je väčšie ako 3.“ — pravdivý výrok, platí pre všetkých päť čísel.
  • „Každé číslo z množiny M je párne.“ — nepravdivý výrok, vyvráti ho číslo 9.

Rovnaké slovo nájdeš aj v živote:

  • „Všetci naši zákazníci sú spokojní.“
  • „Každý žiak odovzdal domácu úlohu.“
  • „Všetky lieky musia byť mimo dosahu detí.“

💡 Na vyvrátenie výroku s „každé“ stačí jediné číslo, pre ktoré neplatí — kontrapríklad. Jeden nespokojný zákazník zhodí celú reklamu.

⚠️ Opačne to nefunguje. Ani sto spokojných zákazníkov nedokáže, že spokojní sú všetci. Na potvrdenie „každý“ musíš overiť naozaj všetkých.


Existuje — existenčný kvantifikátor

„Existuje číslo z množiny M, ktoré …“ znamená aspoň jedno číslo. Môže ich byť aj viac. Symbol je ∃ — obrátené E zo slova existuje.

  • „Existuje číslo z množiny M, ktoré je deliteľné číslom 5.“ — pravdivý (15 aj 20).
  • „Existuje číslo z množiny M, ktoré je väčšie ako 30.“ — nepravdivý.

V bežnej reči sa „existuje“ skrýva za slovami niekto, niečo, niektorý, aspoň jeden:

  • „Niekto zabudol kľúče v šatni.“ = Existuje žiak, ktorý zabudol kľúče.
  • „Niektoré mačky sú čierne.“ = Existuje aspoň jedna čierna mačka.

💡 Pri „existuje“ je to naopak ako pri „každý“. Na potvrdenie stačí jeden príklad. Na vyvrátenie musíš preveriť všetky prvky.


Žiadny

„Žiadne číslo z množiny M nie je …“ znamená, že vlastnosť nemá ani jedno číslo.

  • „Žiadne číslo z množiny M nie je deliteľné číslom 7.“ — pravdivý výrok.
  • „Žiadne číslo z množiny M nie je prvočíslo.“ — pravdivý výrok. Skontroluj: 4 = 2 · 2, 9 = 3 · 3, 12, 15 aj 20 majú tiež viac deliteľov.

⚠️ V slovenčine sa pri „žiadny“ používa dvojitý zápor: „žiadne číslo nie je …“. Je to správne a znamená to jeden zápor. „Žiadne číslo je párne“ po slovensky nepovieš.


Aspoň, najviac, práve

Často nás nezaujíma len „všetci“ alebo „niekto“, ale presný počet. Vtedy prídu na rad slová aspoň, najviac a práve.

KvantifikátorZnamenáPríklad pre M
aspoň dvedve alebo viacAspoň dve čísla z M sú párne. — pravdivý (4, 12, 20)
najviac dvedve, jedno alebo žiadneNajviac dve čísla z M sú nepárne. — pravdivý (9, 15)
práve dvepresne dvePráve dve čísla z M sú deliteľné číslom 5. — pravdivý (15, 20)
práve jednopresne jednoPráve jedno číslo z M je väčšie ako 18. — pravdivý (20)

Ako to vyzerá v obchode:

PravidloKúpiš 1 kusKúpiš 2 kusyKúpiš 3 kusyKúpiš 5 kusov
Zľava pri kúpe aspoň 3 kusovbez zľavybez zľavyzľavazľava
Najviac 2 kusy na osobusmiešsmiešnesmiešnesmieš

A ešte jeden príklad zo súťaže: „Hlavnú cenu vyhrá práve jeden súťažiaci.“ Nie nikto, nie dvaja — presne jeden.

💡 „Najviac dve“ je pravdivé aj vtedy, keď vlastnosť nemá žiadne číslo. Ak nekúpiš nič, pravidlo „najviac 2 kusy“ neporušíš.

💡 „Aspoň jeden“ a „existuje“ znamenajú to isté.


Zápis symbolmi

Matematici nechcú písať dlhé vety. Preto používajú symboly:

SymbolČítame
∀x ∈ Mpre každé x z množiny M
∃x ∈ Mexistuje x z množiny M
∃!x ∈ Mexistuje práve jedno x z množiny M
∀x ∈ M: x nie je …žiadne x z množiny M nie je … (pre každé x to neplatí)

Znak ∈ čítame „patrí do“ alebo „z“. Dvojbodka oddeľuje kvantifikátor od vlastnosti a čítame ju „platí“.

Príklady pre M = {4, 9, 12, 15, 20}:

  • ∀x ∈ M: x > 3 — „pre každé x z M platí x > 3“ — pravdivý.
  • ∃x ∈ M: x² > 300 — „existuje x z M, pre ktoré x² > 300“ — pravdivý, lebo 20² = 400.
  • ∀x ∈ M: 2x + 1 < 30 — nepravdivý, pre x = 15 vyjde 31.
  • ∃!x ∈ M: x < 5 — „existuje práve jedno x z M menšie ako 5“ — pravdivý, je to len číslo 4.

💡 Ako si symboly zapamätať: ∀ je obrátené A ako alle (všetky), ∃ je obrátené E ako existuje. Výkričník pri ∃! znamená „ale len jedno!“.


Ako rozhodnúť o pravdivosti

Na konečnej množine to ide vždy rovnako. Je to vlastne počítanie.

  1. Prejdi všetky prvky množiny a označ tie, ktoré majú danú vlastnosť.
  2. Spočítaj ich.
  3. Porovnaj s kvantifikátorom:
KvantifikátorPlatí, keď počet označených je
každérovnaký ako počet všetkých prvkov
existujeaspoň 1
žiadne0
aspoň kk alebo viac
najviac kk alebo menej
práve kpresne k
Riešený príklad 1 — rozhodni o pravdivosti pre M = {4, 9, 12, 15, 20}

a) „Každé číslo z M je deliteľné číslom 3 alebo číslom 4.“

  • 4 — deliteľné 4 ✓
  • 9 — deliteľné 3 ✓
  • 12 — deliteľné 3 aj 4 ✓
  • 15 — deliteľné 3 ✓
  • 20 — deliteľné 4 ✓

Označených je 5 z 5. Výrok je pravdivý.

b) „Práve dve čísla z M sú druhou mocninou prirodzeného čísla.“

Označíme 4 = 2² a 9 = 3². Ostatné (12, 15, 20) druhou mocninou nie sú. Označené sú presne dve. Výrok je pravdivý.

c) „Aspoň tri čísla z M sú nepárne.“

Nepárne sú len 9 a 15, teda dve čísla. Dve je menej ako tri. Výrok je nepravdivý.

d) ∃x ∈ M: x je prvočíslo.

Žiadne číslo z M nie je prvočíslo, označených je 0. Výrok je nepravdivý.


Negácia výrokov s kvantifikátormi

Negácia hovorí presný opak. Pri kvantifikátoroch sa kvantifikátor zmení na opačný. Zapisujeme ju čiarkou za výrokom: ak A je výrok, A′ je jeho negácia.

VýrokNegácia
každý … jeaspoň jeden … nie je
existuje (aspoň jeden) … ježiadny … nie je
žiadny … nie jeaspoň jeden … je
aspoň knajviac k − 1
najviac kaspoň k + 1
práve knajviac k − 1 alebo aspoň k + 1

A takto to vyzerá na konkrétnych vetách:

VýrokNegácia
Všetci naši zákazníci sú spokojní.Aspoň jeden náš zákazník nie je spokojný.
Každý žiak triedy má mobil.Aspoň jeden žiak triedy nemá mobil.
Aspoň jedno celé číslo je prvočíslo.Žiadne celé číslo nie je prvočíslo.
Najviac dvaja žiaci z triedy sú usilovní.Aspoň traja žiaci z triedy sú usilovní.
Aspoň traja žiaci dostali jednotku.Jednotku dostali najviac dvaja žiaci.
Rovnica x + 3 = 5 má práve jedno riešenie.Rovnica x + 3 = 5 nemá žiadne riešenie alebo má aspoň dve riešenia.

⚠️ Opakom „každý“ nie je „žiadny“. Ak nie sú spokojní všetci zákazníci, neznamená to, že sú nespokojní všetci. Stačí jeden nespokojný.

⚠️ Negácia slova „práve“ má dve časti. „Práve dvaja“ neplatí vtedy, keď ich je menej (najviac jeden), aj vtedy, keď ich je viac (aspoň traja).

💡 Kontrola: výrok a jeho negácia musia mať vždy opačnú pravdivostnú hodnotu. Jeden je pravdivý, druhý nepravdivý. Nikdy nie oba naraz.

Riešený príklad 2 — negácia výroku s „práve“

Výrok A: „Rovnica x² = 4 má práve jedno riešenie.“

Najprv pravdivosť. Rovnica x² = 4 má riešenia 2 aj −2, lebo 2² = 4 aj (−2)² = 4. Riešenia sú dve, nie jedno. Výrok A je nepravdivý.

Teraz negácia. „Práve jedno“ sa neguje na „najviac 0 alebo aspoň 2“. Najviac nula riešení = žiadne riešenie.

A′: „Rovnica x² = 4 nemá žiadne riešenie alebo má aspoň dve riešenia.“

Druhá časť platí (riešenia sú dve), takže A′ je pravdivý. Sedí to — A je nepravdivý a A′ pravdivý.

To isté zo školy: „Práve jeden žiak dostal z písomky jednotku.“ Negácia: „Jednotku nedostal žiadny žiak alebo ju dostali aspoň dvaja žiaci.“

Viac pravidiel nájdeš v článku Negácia výrokov a kvantifikátory.


Dva kvantifikátory naraz

Niekedy sú vo vete dva kvantifikátory. Pri negácii sa menia oba a negovaná je len vlastnosť na konci. Poradie kvantifikátorov zostáva.

Pre každé reálne číslo x existuje reálne číslo y, pre ktoré x + y = 0.

Symbolmi: ∀x ∈ ℝ ∃y ∈ ℝ: x + y = 0.

Negácia: „Existuje reálne číslo x, pre ktoré pre každé reálne číslo y platí x + y ≠ 0.“

Symbolmi: ∃x ∈ ℝ ∀y ∈ ℝ: x + y ≠ 0.

Riešený príklad 3 — negácia vety s dvoma kvantifikátormi

Výrok B: „Každý žiak z triedy má v triede aspoň jedného kamaráta.“

Krok po kroku:

  1. „každý žiak“ → „existuje žiak“ (aspoň jeden žiak)
  2. „aspoň jedného kamaráta“ → „žiadneho kamaráta“
  3. vlastnosť „má“ → „nemá“ (dvojitý zápor pri „žiadny“)

B′: „Existuje žiak z triedy, ktorý nemá v triede žiadneho kamaráta.“

A ešte pravdivosť vety o reálnych číslach: pôvodný výrok je pravdivý. Ku každému x stačí zobrať y = −x, napríklad k x = 7 číslo y = −7. Jeho negácia je teda nepravdivá.

⚠️ Poradie kvantifikátorov nemeníš. Veta „Existuje reálne číslo y, ktoré pre každé reálne číslo x spĺňa x + y = 0“ znamená niečo úplne iné: jedno y pre všetky x naraz. Taká je nepravdivá. Pre x = 0 by muselo byť y = 0, ale pre x = 1 by muselo byť y = −1.


Najčastejšie chyby

  • Opak „každý“ je „žiadny“. Nie. Opakom „každý žiak má mobil“ je „aspoň jeden žiak nemá mobil“.
  • „Existuje“ znamená práve jeden. Nie. „Existuje“ = aspoň jeden, môže ich byť aj viac. Práve jeden je ∃!.
  • Negácia „aspoň 3“ je „najviac 3“. Nie. Trojka nemôže byť v oboch. Správne je „najviac 2“.
  • Negácia „práve k“ má jednu časť. Nie. Má dve: najviac k − 1 alebo aspoň k + 1.
  • „Najviac dve“ vyžaduje aspoň jedno. Nie. Nula sa tiež počíta.
  • „Každý“ dokážem príkladmi. Nie. Príklady nestačia, treba overiť všetky prvky alebo urobiť dôkaz. Viac v článku Kontrapríklad a dôkazy.
  • Pri dvoch kvantifikátoroch zmením len jeden alebo prehodím ich poradie. Meniť sa majú oba a poradie zostáva.

Skús si sám

Pri úlohách 1 až 3 použi množinu M = {4, 9, 12, 15, 20}.

  1. Rozhodni o pravdivosti: „Každé číslo z M je väčšie ako 4.“
  2. Rozhodni o pravdivosti: „Najviac jedno číslo z M je deliteľné číslom 3.“
  3. Prečítaj slovami a rozhodni o pravdivosti: ∃!x ∈ M: x > 18.
  4. Neguj: „Každý hráč tímu strelil aspoň jeden gól.“
  5. Neguj: „Najviac dve deti z krúžku majú psa.“
  6. Rozhodni o pravdivosti a neguj: „Rovnica x² = 9 má práve dve riešenia.“

Riešenia

  1. Nepravdivý. Číslo 4 nie je väčšie ako 4. Stačí tento jeden kontrapríklad.
  2. Nepravdivý. Deliteľné číslom 3 sú tri čísla: 9, 12 a 15. Tri je viac ako jedno.
  3. „Existuje práve jedno x z množiny M, ktoré je väčšie ako 18.“ Pravdivý — je to len číslo 20.
  4. „Aspoň jeden hráč tímu nestrelil žiadny gól.“
  5. „Aspoň tri deti z krúžku majú psa.“
  6. Výrok je pravdivý, riešenia sú 3 a −3. Negácia: „Rovnica x² = 9 má najviac jedno riešenie alebo má aspoň tri riešenia.“ Negácia je nepravdivá.

V skratke

  • Kvantifikátory hovoria, pre koľko prvkov množiny výrok platí: každý (∀), existuje (∃), žiadny, aspoň k, najviac k, práve k (∃! = práve jeden).
  • „Každý“ vyvráti jediný kontrapríklad. „Existuje“ potvrdí jediný príklad.
  • Na konečnej množine označ prvky s vlastnosťou, spočítaj ich a porovnaj s kvantifikátorom.
  • Negácia: každý ↔ aspoň jeden … nie, existuje ↔ žiadny, aspoň k ↔ najviac k − 1, práve k ↔ najviac k − 1 alebo aspoň k + 1.
  • Pri dvoch kvantifikátoroch sa menia oba, poradie zostáva a neguje sa vlastnosť na konci.

Precvič si

👉 Ďalší článok: Negácia výrokov a kvantifikátory