Ráno vyjdeš von a cesta je celá mokrá. „Aha, v noci pršalo,“ povieš si. Lenže potom zbadáš kropiace auto, ktoré práve odbočuje za roh. Nepršalo ani kvapka.
Kde sa stala chyba? Pravda je: ak prší, tak je cesta mokrá. Ty si to však otočil na „ak je cesta mokrá, tak pršalo“. A to už pravda byť nemusí.
Presne takéto „ak …, tak …“ vety sú v matematike všade. Ak je číslo deliteľné šiestimi, tak je deliteľné tromi. Ak je trojuholník pravouhlý, tak platí Pytagorova veta. V tomto článku sa naučíš, ako sa takéto vety dajú otáčať a negovať — a ktoré z nových viet zostanú pravdivé.
Obsah
- Predpoklad a záver
- Postačujúca a nutná podmienka
- Obrátená implikácia
- Obmena implikácie
- Opačná implikácia
- Ktoré majú rovnakú pravdivosť
- Ekvivalencia — keď platia oba smery
- Riešené príklady
- Najčastejšie chyby
- V skratke
- Skús si sám
- Riešenia
- Precvič si
Predpoklad a záver
V implikácii A ⇒ B je A predpoklad a B záver. Čítame ju „ak A, tak B“ alebo „z A vyplýva B“.
Ak je prirodzené číslo n deliteľné číslom 6, tak je n deliteľné číslom 3.
- predpoklad A: n je deliteľné číslom 6,
- záver B: n je deliteľné číslom 3.
Táto implikácia je pravdivá. Každý násobok šiestich je aj násobkom troch: 6, 12, 18, 24 …
Implikácia je ako sľub. Mama povie: „Ak napíšeš písomku na jednotku, kúpim ti zmrzlinu.“ Kedy mama sľub porušila?
| Písomka na 1 (A) | Zmrzlina (B) | Sľub dodržaný? (A ⇒ B) |
|---|---|---|
| áno | áno | áno |
| áno | nie | nie — tu mama klamala |
| nie | áno | áno — kúpila ju aj tak, sľub tým neporušila |
| nie | nie | áno — podmienka nenastala |
💡 Implikácia je nepravdivá jedine vtedy, keď predpoklad platí a záver neplatí. Ak predpoklad neplatí, implikácia je pravdivá — o takom prípade nič nesľubuje.
Postačujúca a nutná podmienka
Ak platí A ⇒ B, hovoríme:
- A je postačujúca podmienka pre B — keď nastane A, B máš „zadarmo“,
- B je nutná podmienka pre A — bez B sa A nemôže stať.
Príklad zo života:
Ak máš platnú vstupenku, pustia ťa na koncert.
Vstupenka stačí na to, aby ťa pustili dnu. Nie je však nutná — dnu prejde aj zvukár, ochrankár či samotná kapela.
A opačný prípad:
Ak môžeš voliť v parlamentných voľbách, tak si plnoletý.
Plnoletosť je nutná — bez nej voliť nemôžeš. Nie je však postačujúca. Plnoletý turista z Talianska na Slovensku v parlamentných voľbách voliť nemôže.
Pri deliteľnosti to vyzerá takto:
- deliteľnosť číslom 6 stačí na deliteľnosť číslom 3,
- deliteľnosť číslom 3 je nutná na deliteľnosť číslom 6.
💡 Pomôcka: postačujúca podmienka stojí pred šípkou, nutná za šípkou. Šípka ukazuje od „stačí“ k „treba“.
Obrátená implikácia
Obrátená implikácia k A ⇒ B je B ⇒ A. Predpoklad a záver si len vymenia miesta.Ak je prirodzené číslo n deliteľné číslom 3, tak je n deliteľné číslom 6.
Táto implikácia je nepravdivá. Vyvráti ju číslo 9: je deliteľné tromi, ale nie šiestimi.
Presne toto sa stalo s mokrou cestou:
| Veta | Platí? |
|---|---|
| Ak prší, tak je cesta mokrá. | áno |
| Ak je cesta mokrá, tak prší. | nie — kropiace auto, roztopený sneh |
Podobne to pozná lekár. Ak máš angínu, bolí ťa hrdlo. Ale ak ťa bolí hrdlo, nemusíš mať angínu — možno si len včera dve hodiny kričal na zápase. Preto lekár nestanoví diagnózu z jediného príznaku.
⚠️ Z pravdivosti implikácie nevyplýva pravdivosť obrátenej implikácie. Toto je jedna z najčastejších chýb v usudzovaní — v matematike aj v bežnom živote.
Obmena implikácie
Obmena implikácie A ⇒ B je B′ ⇒ A′. Predpoklad a záver si vymenia miesta a oba sa znegujú.Ak nie je prirodzené číslo n deliteľné číslom 3, tak nie je n deliteľné číslom 6.
Obmena je pravdivá, rovnako ako pôvodná implikácia. Skús to so životom:
- implikácia: Ak prší, tak je cesta mokrá.
- obmena: Ak cesta nie je mokrá, tak neprší.
Obe vety hovoria to isté. Keď vidíš suchú cestu, vieš s istotou, že neprší. Nie je to náhoda — obmena má vždy rovnakú pravdivosť ako pôvodná implikácia.
💡 Obmenu si zapamätáš ako „otoč a zneguj“.
Opačná implikácia
Implikáciu A′ ⇒ B′ nazývame opačná. Zneguješ predpoklad aj záver, ale miesta nevymeníš.
Ak nie je prirodzené číslo n deliteľné číslom 6, tak nie je n deliteľné číslom 3.
Je nepravdivá — opäť ju vyvráti číslo 9. Nie je deliteľné šiestimi, a predsa je deliteľné tromi.
Zo života: „Ak neprší, tak cesta nie je mokrá.“ Kropiace auto ťa opäť vyvedie z omylu.
💡 Opačná implikácia je obmenou obrátenej implikácie. Preto má vždy rovnakú pravdivosť ako obrátená.
Ktoré majú rovnakú pravdivosť
Všetky štyri vety pekne vedľa seba:
| Názov | Zápis | Príklad | Pravdivosť |
|---|---|---|---|
| implikácia | A ⇒ B | Ak prší, cesta je mokrá. | — |
| obmena | B′ ⇒ A′ | Ak cesta nie je mokrá, neprší. | vždy rovnaká ako A ⇒ B |
| obrátená implikácia | B ⇒ A | Ak je cesta mokrá, prší. | môže byť iná |
| opačná implikácia | A′ ⇒ B′ | Ak neprší, cesta nie je mokrá. | vždy rovnaká ako B ⇒ A |
Že obmena naozaj vždy sedí, overíme tabuľkou pravdivostných hodnôt:
| A | B | A ⇒ B | B′ | A′ | B′ ⇒ A′ |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 1 | 0 | 0 | 1 |
| 1 | 0 | 0 | 1 | 0 | 0 |
| 0 | 1 | 1 | 0 | 1 | 1 |
| 0 | 0 | 1 | 1 | 1 | 1 |
Tretí a posledný stĺpec sú rovnaké v každom riadku. Implikácia aj jej obmena sú nepravdivé v tej istej situácii: A platí a B neplatí.
Prečo je to užitočné? Keď je ťažké dokázať A ⇒ B priamo, môžeš dokázať jej obmenu. Tomu sa hovorí nepriamy dôkaz. Viac o ňom nájdeš v článku Kontrapríklad a dôkazy.
Ekvivalencia — keď platia oba smery
Niekedy platí implikácia aj obrátená implikácia. Vtedy to zapíšeme ako ekvivalenciu A ⇔ B a čítame „A práve vtedy, keď B“.
Prirodzené číslo n končí číslicou 0 práve vtedy, keď je n deliteľné číslom 10.
Platí oboje:
- číslo s nulou na konci je deliteľné desiatimi (napríklad 70 = 7 · 10),
- každý násobok desiatich končí nulou (10, 20, 30 …).
Vtedy je A nutnou aj postačujúcou podmienkou pre B. Inak povedané: A a B sú len dva rôzne spôsoby, ako povedať to isté.
Pri deliteľnosti šiestimi a tromi ekvivalencia neplatí — obrátená implikácia zlyhala na čísle 9.
💡 Dobré definície sú vždy ekvivalencie. „Trojuholník je rovnostranný práve vtedy, keď má všetky tri strany rovnako dlhé.“
Riešené príklady
Riešený príklad 1: štyri implikácie a kontrapríklady
Je daná pravdivá implikácia:
Ak je štvoruholník štvorec, tak má všetky štyri strany rovnako dlhé.
Vytvor obrátenú implikáciu, obmenu a opačnú implikáciu. Rozhodni o ich pravdivosti.
| Druh | Veta | Platí? |
|---|---|---|
| obrátená | Ak má štvoruholník všetky strany rovnako dlhé, tak je to štvorec. | nie |
| obmena | Ak štvoruholník nemá všetky strany rovnako dlhé, tak to nie je štvorec. | áno |
| opačná | Ak štvoruholník nie je štvorec, tak nemá všetky strany rovnako dlhé. | nie |
Obmenu nemusíš overovať zvlášť. Pôvodná implikácia je pravdivá, takže aj obmena je pravdivá.